Jozef Kočiš (* 23. január 1928, Hurbanovo – † 4. január 2013, Beluša) bol slovenský historik a archivár. Patrí medzi uznávaných teoretikov archivistiky ako vedy. Rozpracoval metodiku spracovaní a sprístupňovaní archívnych fondov historických žúp od 16. do 20. storočia. Vyštudoval históriu a archívnictvo na Filozofickej fakulte v Bratislave. Vybudoval archív v Bytči. Začiatkom mája 1955 sa stal riaditeľom Štátneho archívu v Bytči, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990. Ako zostavovateľ publikácie „Sprievodca po archívnych fondoch Štátneho archívu“ v Bytči pomáhal sprístupniť archívne dokumenty historických žúp, súdov a služobných úradov a ďalších inštitúcií z území Liptova, Oravy a Turca. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 1541 – 1626 a inventár oravského župného archívu z období feudalizmu z rokoch 1584 – 1849. Najväčšiu pozornosť vzbudil populárne-náučnými dielami. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete, možno nájsť plastický obraz zákulisia prípadu Alžbety Báthoryovej, kde na základe autentických dokumentov autor zasiahol do rozšírených nepresných predstáv o činnosti a smrti čachtickej pani, niektorých jej služobníčok a tiež o postupe palatína Thurzu pri súdení jej zločinov. Slovenskú literatúru faktu obohatila úspešná publikácia o hradoch stredného Považia „Od Čachtíc po Strečno“ vydaná v roku 1989.
Zdroj informácií : https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Kočiš
Sken histórie hradu Lietava – Jozef Kočiš :
